Tuesday, July 6, 2010

JIVIT - July 2010 ank





Dhanvti nodor hea mhoineachea borpavollicher!

OGRLEKH
Michael Gracias

Amchea Mungllurchea bhavamnim porot ekdam vatt dakhoilea. Toxe Mungllurche amche konknni bhav amchech. Xekddeam adim itihasik karonnank lagon Gõychi bhuim soddun gelole. Vetana mat aple avoi bhaxek sangatan gheun gele. Avoi bhaxek aplea sangata gharant davorli ani ticho boro poramos kelo.
Gõy konknni bhaxecheo maz khoro, punn konknnink man melloun ghetlo to amchea Mungllurkar bhavamnim;, zaum to 1995 vorsacho poilo ontor-raxttrik konknni mell, vo konknni bhaxecho bavtto, sonvsarache xikarer pavoupi Konknni Nirantari hi kariavoll, zache vorvim konknni bhas Guiness Book of World Records-ant 2008 vorsa pavli. 2009 vorsa tanchem poilem vixv konknni songit puroskar dobazo kelo ani ondum Novembr-Dezembr mhoineant 25 disanchem vixv-konknni sonvskrutik porob Mungllurant zaunchi asa.
Konknni bhaxecho vevhar mutt bhor lokachea hatant asa ani hea khatir hea bhaxecho favo to ukol zaina. Konknni bhaxe khatir ekuch lipi aschiani ti nagri lipi ani hea khatir dusreo soglleo lipi kobar korunk tanchi manddnni. Hea khatir soglleam lipiank ek sarkho man ani sonman mellcho mhonn amchea Mungllurkar bhavamnim anink ek vhoddlem panvl marlam.
Mungllurcho jyextt konknni sahityakar Edwin J F. D’Souza hannem, konknni bhaxechea mollar choltolo lipincho vegllochar na-nopoit korpacho proyotn kela. Fevrerachea 15 ani 16 tarker zalolea Sahitya Akademichea “Executive Council” ani “General Council”-anche boskent tannem ho kauz manddlo. Konknni bhaxechea vivid lipinim boroitoleancher koxe toren onit zalea ani Akhil Bharatiya konknni Porixodechem dhoronn ‘ek bhas, ek lipi, ek sahitya…’ koxe toren amche bhaxek nisonttonachea margar pavoita hem powerpoint presentation korun dakhol kelam. Tache mud’deanchi khollai polloun Sahitya Akademichea vangddeamnim taka boro protisad dilo ani ho mud’do ‘Language Advisory Board’-ak patthounk tannim nirnnoi ghetlo. Edwin J F D’souza bab-ak amche khalti dhinvas. Somest niz konknni bhoktamnim hea sahityakarak chepem kaddunk favo. Ondum Dezembrache 19ver ami Gõyche suttkecho bhangracho utsovachi survat kortole. Heach nimitan Romi-lipichea bhoktamnim ani xisamnim aple lipichi suttka korunk cholvoll zuru korunk zai.
Sotkar-puroskarache dobaje korun hi cholvoll zaunchi na. Xharantle vosre soddun ami ganvchea tinttear ani manddar veche poddttole ani ganvantlean suttkeche nare gazoun xharant ienvche poddttole. Dor motdarsonghant vochun, thoinchea man-respeit asloleam motdarank ghevn ami tea tea amdarank veddo ghalum-ia ani assemblint ho prosn soddounk taka avhaan korunk zai. Je montri hea kauzak tenko dinant, vo hea kauzachi seva aplea vonttamninch korta, tankaim buddh xikounk zai. Te mukhel soire astat thoinsor, kalle bavtte dakhoun tancho bohixkar ghalunk zai.
Hem sogllem korche adim ami amchench ghor zagear ghalchem poddttolem. Amcheach vangdda aslole nagrivaleanche dolal konn te ami zannant mhonnttoch tankam poile kuxin kaddche poddtole. Kaim zann Romi lipyent fokt aplo pottlo bhorunk asat, hankaim ami kuxin dovorche poddttole. Osleank bhairavn, promannikponnan ami hi cholvoll choloilear zoit jerul hatallunk pavtole.
Anink ek, ttika korunk sompi punn fuddem sorun vavr korunk avgodd. Ttika korunkuch bosche nhoi. Hat mukhar kaddun vavrui korum-ia. Konknni bhaxekhatir amkam Romi lipi zai zalear susegadponn fafddun sakaratmak vavr korunk toyari korum-ia.


Vixv KOP 2010

Waka Waka eh eh
Tsamina mina zangalewa
He favttik Afrika….

Porot ekdam viskollit zalolo sonvsar futtbolachea nadar ektthaim ailoso dista. Vixvbhor zaupi maramari, zhuzam, dukham visron futtbolache mogi ektthaim aile. Futtbol pixe Gõykar ‘are mar re’ ‘pass di re’ ‘fuddem voch re’ xobd moidanar nhoim tori TV samkar tori he nare thonddantlea apsuk bhair sortat te khinn aile. Gõykar mhollear futtbol ani futtbol mhollear Gõykar ho zor Dokxinn Afrikent suru zalo. Vixv kop mhollear Gõyant nhoim Bharotbor dispot’tti yeradari bond poddtta, ani sanz zali kim dhanvim dhanvim protek zann ghorantle TV samkar bosta ani magir ...‘mar re to’ ‘otho kit’ kot re!’ nare soddtta. Kednanch nam khellpi ani bolak lozpi hea mosomant mhoinobhor ap- aplea avddichea pongoddak jikhpacho nett dita. Namnnechea khellgoddiank moidanar magic kortonam polleun tanchi tan ani bukh nivta ani sanjechea kopachi iad zainam.

Zakumi: Vixv kop 2010 Mascot
Vixv kopacho itihas:
Poilench Futtbol vixv kop 1930-ant Uruguay-nt suru zalem. Tea kallant atam cholta toxi Olympic choltali, ani tantunt futtbol pongoddui bhag ghetale punn tednache Olympic somiticheo futtbola vixim kaim otti asleo teo mhollear vevsayik (professional) khellgoddeank tantunt vantto gheunk porvangi nasli teach khatir futtbolachea mhalgoddeank dislem kim soglle ‘top’ khellgoddi ap-aplea dexa khatir kiteak khellche nhoim? Ani hez yevzonne velean 1930-ntlo Uruguay desant Montevideo xharant Federation Internationale de Football Association-n (FIFA) hannim sonvsarachem poilem vixv kop ghoddun haddlem. Tea kopacho nimnno khell yezman Uruguay Argentina virudh 4-2 golamnim jikhlo. Vixv kop zalea uprant FIFA-n oso nirnnoi ghetlo ki protek chear vorsak oso ek vixv kop rochun haddcho ani khoreanich hea vixv kopa uprant futtbolacho khell itlo ‘popular’ zalo kim sonvsarbhor prekxok ho khell avddin polleunk laglo. Tea uprantlim don kopam magir, 1934 vorsant Italy-nt ani 1938 vorsa Fransant ghoddun haddlim, punn tea fuddem Sonvsarik Dusrem Zhuz-ak(1939-1945) lagon 12 vorsam meren tem xokeo naslolean ghoddo nastonam urlem. 1950-nt porot ekdam tem Brazil-ant suru kelem, tea uprant neamit tem dor chear vorsank ghoddun haddlem tantunt tachi priyota itli vaddli kim sodeachea vixv kopant sumar 300 bilianv lok he khell umollxiken polletat.


MHOINEACHI MULAKHAT

Digamber Kamat-achea sorkaran aplea sot’techi 3 vorsam somorombhli. Heam tin vorsam vixim, Gõycho jextt potrkar Julio D’Silva-n, mukhel montri Digamber Kamat-a lagim kelolea bhasabhaxecho ek vantto tumche mukhar dovortam.


Gõycho Mukhel Montri zavn tumchea sorkaran tin vorsanchi xim par kelea. Ho tin vorsancho kall tum koso polletai?
Bhavnam matxim ghuspololim asat. Eke vatten dadosponn asa zalear dusre vatten matxi niraxa-i asa. Mukhel montri zavn ami khupxa lokachea jivitant bodol haddla hachem dadosponn ami bhogtanv zalear zai tea vegan amchim kaim kariam zavunk na mhonn niraxa-i asa.

Mukhel Montri mhonn tabo ghetanch, tuzo sorkar aam admi-cho sorkar zatlo mhonn tunvem avahan kel’lem. Hem zalam kai kitem?
Dubava viret ami aam admi-chea jivitant bodol haddla ani mhozo sorkar tor lokachea boreakuch vavurta. Aiz Gõychea protek ganvant tuka konn na konn melttolo zaka mhojea sorkaran haddlolea sovlotincho faido zala. Udaronak, protek ganvant aiz bhaji zanv follam zanv masli vikteleank amchea sorkaran dilolea sovloti vorvim, aplo vevsai korunk sompeponn mel’llam ani takach lagon tanchi iennavoll vaddlea ani te te ghorabe aiz dadoxi asat.

Punn lok utsukt asat, khuxal na so dista karonn vochot thoim, lok sorkarachi ninda korta ani andolonam legit korta.
Soglleankuch satisfeit korunk zaina ani hakach lagon thodde kodden oddchonneo asat. Punn mhotvachem mhonnttat tem, hea oddchoneank ami koso fuddo kortat tem pollounk zai. Mhojem tor dhoronn asa ki soglleank vangdda ghevun fuddem vhochpachem ani hakach lagon hanv tea tea lokak mellun, tanche prosn somzun ghevpachi tozviz korta. Hantunt gorjechem mhonntta tem, bhasabhas chalu dovorpachi.

Gõy pradexik ievzonn 2021 (Regional Plan 2021) ek vadacho vixoi zala. Haka itlo kall kiteak lagla?
Poile suvater, Gõy pradexik ievzonn 2011, zache virudh edem vhoddlem andolon zalolem to hanvench rodd kelo, hem konnench visrunk favona. Atam Gõy pradexik ievzonn 2021 toyar korunk ami zata titlea lokacho aspav ghevcho mhonn tharailem ani hakach lagon to ami dor eke ponchayotint chorcha korun, ganvchea lokanchim suchona ghevun amkam dhadchem mhonn sanglem. Hem sogllem korunk, itlea ponchayotinim dil’leo suchovneo tantunt samoll korunk kall lagtoloch nhoim? Punn lokan hem visrunk favona ki mhojea sorkaran Gõy pradexik ievzonn 2011 rodd kelo ani mhojeach sorkaran Gõy pradexik ievzonn 2021 toyar korunk to loka fuddem dhaddlo.

Romi Konknni lipik maneotai divpachi magnni azun chalu asa.

Sorollponnim nhoi zalear indirectly tori mhojea sorkaran Konknni bhaxechea Romi lipik maneotai dilea. Romi lipik maneotai divpak ji magnni keloli tache fattlean mukhel hetu aslo to Konknni lipik sorkari onudan mellchem. Mhojea sorkaran tor Dalgado Konknni Akademik onudan dilam! Tech porim, mhojea sorkaran Tiatr Akademi sthapit kelea. Hache velean Romi lipik khubuch faido zatlo kiteak chodd xe tiatr Romi lipintleanuch boroitat.

MICKY-K FASKENT GHALPACHO HO PROYTN?
Michael Gracias
Ekleachem duens dusreachem vokhod oxi amchea bhaxent mhon’nni asa. Eklo duensan tollmolltta thoim tea monxachea duensa khatir dusro khuxalkai monoita. Fattlea mhoineant Micky Pacheco sombondim ghoddlolea ghodditancher nodor marlear, Nadia Torradochea mornnachem duens kaim zannank vokhoduch nhoi punn ek tonik zalam oxem disun ailam. Kheritponni Micky Pacheco-k faskent ghalpacho dhaddxik proyas chol’la, oso sur aikunk ievnk lagla. Choukoxechi dixa pollelear, Nadiachea atmghat korpant Micky Pacheco-cho hat asa mhonn provar korpachea hetvan,tanche modem onoitik sombond asle hem sidh korpacho proyas chol’la.


MEL’LE MOXIK BARA XER DUDH
Jayant Chandrapurkar
Thou shall not speak ill of the dead mhonn Inglezint ek mhonn asa. Punn Nadia Joela Torrado morun Deva mukhar aplea korneanchi zoddtti diunk ubem aslem tednam tichim ghorchim, hanga sonvsarant tiche itle gunn gavunk laglim ki monant ek dubav upraslo. Kiteak he ostorek ek xegunni mhonn dakhovunk itli tozvit kortat? Ani fuddem kitem zalem tacher ti kitli xegunni ani tichim ghorchim kitlim dekhivont aslem tem somaza fuddem ailem.
Ticho kaidea pormonnem ghorkar Winston Barreto, zache sangata ti ravona zalear atam chear vorsam zalim, mhonnta ki Nadia ek bori ani mogall ghorkarn asli. Ti tor bori ani mogall ghorkarn asli zalear aplea poti vangdda fokot tin vorsam kiteak ravli? Fatlea char vorsank Nadia aplea ghorkara sangata ravonasli ani tori-i punn ticho ghorkar mhonnta ki ti bori ani mogall ghorkarn asli!!!
Nadia zori bori ani mogall ghorkarnn asli zalear toch Winston Barreto tika kiteak martalo? Toch Winston Barreto tika kiteak tapoitalo? Ani teach Winston Barreton tika jivexim marpachi dhomki kiteak diloli? Winston Barreton Nadia tapoilem, jivexim marpachi dhomki dili ani tika marlem mhonn pulisen teach Nadia-n ani tichea bhavan tokrari keleo asat. Zori tor Nadia bori ani mogall ghorkarnn asli zalear Winston Barreton tika itlem kiteak sotailem? Hacho orth oso zata ki Winston Barreto atam fott marta na zalear Winston Barreto-nt kitem tori unnem asa ani takach lagon to aple bori ani mogall ghorkarnnik sotaitalo!

'Konnacheo Moxi ani Konn Kaddtta Utthaboxi'

-Marcos Gonsalves

Fattlea mhoineant borech hal zale. Amche. Mhonnge potrkaranche! Horxim potrkaranche hal choddxe konnak dixtti poddonant. Punn tea halam vixim magir ken'naim khobor korum-ia. Sodea je hal zaleat te samke gorje bhaile. Lokache nodrentlean mat bhasabhaxeche mud'de. Dekhun loka khatir, dusrea utramnim vachpeam khatir hal mat amchech! Potrkaranche.
Don disam fattim Kuddchoddeavelo ixtt mel'llo. Tachi tumkam ghoddie yad astoli. Kuddchoddear Romi lipichem sam’melon zal'lem tea vellavelo ixtt.
'...hea disamnim tumchem ekdom borem veta, nhoi?'-Ixttan mhollem.
'Kiteak re baba, oxem mhonntta?'-hanvem ulott vichar korpak vell kelo na.
'Kitem na kitem asach tumkam. Batmeo falt' nant. Aiz G-7 zalear faleam John. Anik atam Micky'. To anikui kitem tori sangpacho yotn kortalo. Mat hanvem modinch tondd ghatlem.
'Are, hantunt amkam kitem boreponn?', hanvem prosn kelo. Punn to kitem sangpak sodtalo hachi mhaka sulus lagli. Atam mhollem, haka vixoya koddlean ghunvddaun dusri bazu dakhounchi poddttoli. Na zalear 'amchench' borem mhunn dusreankui sangot vet'lo. Punn to kitem sangpak sodtalo tem mat kaim promannan khorem aslem.


KONKNNI BHAS ANI GÕYKARPONN
Miguel Braganza

Jitli Purttugez loskoramnim Konkan’nachi zomin aplea tabeant 25 Novembr 1510 disa ani tachea uprant ghetli, titlea prodexachem nanv “Gõy” oxem ami atam vollkhotanv. Ami sogle Konkanantle Konknni ulovpi Konknne. Zanv Kristanv, zanv Bamonn, Bhott, Bhonddari, Kharvi, Moratto vo Moir, ami soglle poile Konknne na zalear porki monis. Gõy prodexan zolmank aila to Gõykar! Mull Gõykar mhunnon konnuch na. Khorem mhunttlear “Gõy” ek ghulamachem khunn. 19 Dezembr, 1961 vorsa amkam suttka mel’lli na. Ami amchea monant ozunui ghulam asat. Miner ozunui Portugez “Titulo de Concessao” vorvim min kaddttat. Ami ozunui Purttugez kaideam pormonnem kazara vorvim “Commiao de bens” zoddtanv. Ami ozunui amchea salanim Portugez “Nao falla nossa lingua” adex palltanv. Iskolamnim amchi bhas mhunnon antruzi boli amchea bhurgeank xikoitanv. Ami Purttugez nhoi, mistiz-ui nhoi ani bamonn-ui nhoi. Ami ghulam!

Konknni bhas fokot Gõychi nhoi, punn ak’kea Konkannachi. Konkann somudra patri vo kinaro suru zata Maharashttran ani sompta Kerala prodesan. Gõy zavun asa Konkannacho ek lhan bhag. Konknni sahitya asa Kannad, Romi, Perso-Arabi, Devanagri ani Malayalam lipienim. Konknnint Gõykarponn na punn Gõykarponnant Konknni asa. Hi fott zalear Konknni ulovpi Mungllurkar and Karwarkar-amcher, ’Gõykar, Gõykar’ mhunn xeboi ghalpi lok kiteak ozunui add asat?” Kuwait Goans” ani ”Canadian Goans” astat, punn Afrikek gele te Afrikander ani Mungllur gele te Mungllurkar, Gõykar nhoi! Ani Gõy bhitor nagri lipient borovpi Romi lipient borovpeancher on’neai kiteak kortat ti konnankuch khobor na. Kendrache Sahitya Akademik Devanagri lipinentuch proti kiteak zai te ami nokllom. Romi ani Kan’nad lipient boroilear Konknni bhas nhoi kai? Kristanv Konknne nhoi kai? Konknni fokot Bamnnanchi bhas kai? Suttke uprant Gõyant Bhanddari ani Moratta samajak moratti bhaxen iskolam kiteak survat kelim kai? Tankam ami Konknne mhunnttanv ani Moratti xikoitanv kiteak kai?

Tea bhair dusre lekh...
Cholchitr porddear...
Utramkhell...
Khellam mollar... ani
Zaitench kitem...

AIZUCH TUJI PROTI SUGUR KOR

No comments:

Post a Comment